| Kúria | ||
| História | ||
|
Konkatedrala Kostol sv. Cyrila a Metoda Kostol sv. Edigia Zvonica Kostol sv. Heleny, Kvetnica | ||
| Kancelária Bohoslužby Úradne hodiny Kontakty Dekanát |
Kostol sv. Egídia,je vzácnou kultúrnohistorickou pamiatkou. V stavebnom vývoji boli rozlíšené štyri základné etapy:
Dalšie historické údaje:
Stav v druhej polovici XX. storocia
Po vstupe do chrámu môžeme na lavej strane vidiet zápas Juraja s drakom a uhorského krála Ladislava, ktorý sa vracia z vítaznej bitky proti nomádskemu kmenu Pecenehov z východu. Tu môžeme vidiet, aj ked dost nejasne, obraz poslednej vecere. Pôvodne sa tu nachádzal aj výjav Klanania sa troch králov, ktorý sa žial nepodarilo zreštaurovat. V zamurovanom výklenku sa nachádzala kaplnka sv. Valentína, postavená približne v rokoch 1360-1380. Nicivý požiar v roku 1609 túto kaplnku znicil a znacne poškodil aj kostol. Vo výklenku pod ním sa pôvodne nachádzala socha Panny Márie Lurdskej. Tá sa dnes nachádza v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie. Na klenbe kostola je zobrazený výjav posledného súdu. Na pravej strane klenby je znázornené peklo, vzkriesenie mrtvych a nebo. Na lavej strane klenby ocistec, Pánovo zmrtvychvstanie a nebo. V strede je obraz Boha. Pod oblúkom klenby sú malby prorokov Starého zákona a dvoch králov, a to sv. Ludovíta z Tulus a sv. Václava. Aj svätyna kostola je velmi bohato zdobená. Na severnej strane sa nachádzajú rozjímania radostného ruženca, a to obraz Zvestovania Pána, obraz putovania Panny Márie k Alžbete, obraz narodenia Pána, obetovanie Ježiša v chráme a obraz dvanástrocného Ježiša v chráme. Nad nimi sa tiahne obraz vraždy neviniatok a útek sv. rodiny do Egypta. Na južnej strane sú tajomstvá bolestného ruženca, nie sú až tak dobre viditelné, jasne však môžeme vidiet obraz ukrižovania Pána. Na hlavnej stene kostola môžeme vidiet apoštolov, ktorí zomreli za Krista muceníckou smrtou. A to svätého Ondreja, ukrižovaného na kríži v tvare X, sv. Bartolomeja, apoštolov Šimona a Júdu a takisto aj Veronikinu šatku. Tu bol niekedy aj bohostánok. Pre malý priestor sa dnes používa len ako miesto na odkladanie liturgických nádob a iných pomôcok. Na pravej strane tohto bol niekedy tretí východ z kostola, ktorý sa dnes už nevyužíva. Legenda hovorí, že pod oltárom je pochovaný jeden z prvých farárov mesta Poprad. Na pravej strane chrámu nemožno jasne vidiet všetky malby. V kostole sa nachádzajú dva obrazy. Obraz Sedemboletnej Panny Márie a obraz sv. Egídia. Sv. Egídius, patrón kostola, je spolu so sv. Valentínom vyobrazený aj nad hlavným oltárom. Na lavej strane okna sv. Valentín a na pravej sv. Egídius, ktorého malbu si môžeme všimnút aj v zadnej casti kostola nad chórom. Okrem hlavného oltára boli v kostole aj dva bocné oltáre, jeden zasvätený Panne Márii a druhý sv. Mikulášovi. Pri velkom požiari v roku 1708 boli znicené. Nad vchodovým oblúkom bola pri reštaurácií kostola náhodne objavená malba ukrižovaného Krista. Bocný vchod do kostola má tiež svoju históriu. Pôvodne bol renesancný. Dnes je gotický. Po oboch stranách sú nápisy, na lavej strane po grécky, na pravej po latinsky. Nevie sa presne co je na nich napísané, ale pravdepodobne ide o citáty z prvého listu sv. apoštola Pavla Korintanom. Krstitelnica je z cerveného mramoru a darovala ho kostolu miestna farnícka. Egídius, sa narodil okolo roku 640 v Aténach zo zámožných rodicov. Už v mladosti prejavoval velkú dobrocinnost. Ked raz zbadal na ulici polonahého žobráka, zobliekol si vrchné rúcho a daroval ho chudobnému. Po smrti rodicov rozdal zdedený majetok chudobným a v túžbe slúžit Bohu v ústraní odišiel do Galie. Lod však pristála v Marseille a Egídius odtial odišiel do Arlesu k tamojšiemu biskupovi. V tom období bol tam biskupom sv. Caesarius. Ten ucil Egídia dva roky viere a krestanským cnostiam. Egidius neskôr odišiel k rieke Garde hladajúc miesto, kde by sa mohol usadit. Cestou sa zoznámil s pustovníkom Veredemom a prosil ho, aby ho prijal za spolocníka. Veredemus mu vyhovel a bol Egidiovi starostlivým vodcom. Zvlášt ho upozornoval, že nestací odíst zo sveta a žit v ústraní, ale že je treba bojovat proti vnútornému nepriatelovi, proti náklonnostiam vo vlastnom srdci. Tak žili obidvaja pustovníci vo svornosti a láske. Ked však zovšadial prichádzali ludia, aby si vyprosili poucenie v rozmanitých potrebách, Egidius, aby ušiel prívalu ludí, opustil svoje miesto na rieke Garde a putoval do neznámych a neschodných krajín. V pralese našiel jaskynku v skale zarastenú húštavou. V nej sa usadil. krotená lan mu dávala mlieko. Raz však zaznel v pustatine lovecký roh, štekot psov a hovor loveckej družiny. Jeden z družiny vystrelil na lan šíp, šíp však minul lan, ale poranil Egida. Vizigotský král Flavius Vamba zbadal pustovníka, pýtal sa na jeho meno a na jeho životné osudy, ponúkal mu dary, ale Egidius ich neprijal. Král dal teda vystavat na onom mieste Egidovi kláštor a kláštor obdaril okolitými pozemkami a lesmi. K Egidovi sa pripojilo mnoho zbožných mužov. On viedol kláštor ako opát a riadil ho reholnými pravidlami sv. Benedikta. Zomrel okolo roku 700. |