|
História Kostola Sedembolestnej Panny Márie
Stavbu kostola chystal od roku 1935 vtedajší správca farnosti Mons. Štefan Mnohel. 8.októbra 1939 vykonal posviacku základného kamena pre mariánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Kostol stavali tri roky podla návrhu Ing. Gabriela Scheibera a za dozoru stavitela Štefana Hovátha. Chrám posvätil J.E. Ján Vojtaššák, 8. septembra 1942. Vtedy bolo treba dokoncit vežu a zariadit interiér kostola.
Kostol je 44 m dlhý a 22 m široký. Oproti sakristií má kaplnku a pod chórom spovednice.
Na hlavnom oltári je socha Sedembolestnej Panny Márie, sv. Jána apoštola /obe sú diela z kararského mramoru z roku 1949 od akademického sochára Štefunku a Gibalu/. Na lavom bocnom oltári je socha Božského srdca Panny Márie a na pravom socha lurdskej Panny Márie. Kazatelnica pochádza z roku 1948. Sú na nej reliéfy krstu v Jordáne a reliéf Petra po zázracnom rybolove.
Lavice z cerveného smreku zhotovili v roku 1947 podla návrhu Zavarského. Farebné okná v presbytériu sa zhotovili podla návrhu A. Mašeka. Znázornujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista.
Krížová cesta je dielom m. Blažeka a bola inštalovaná v roku 1957.
V roku 1951 bolo zakúpené pedálové harmónium, v roku 1958 bol prevezený zo Spišského Štiavnika malý organ. Organ, ktorý sa dnes používa, bol postavený v roku 1968 kutnohorským družstvom Organa. Má tri manuály a 41 registrov. Dispozíciu navrhol Ján Tucek.
V predsieni kostola sú dva reliéfy, reliéf Panny Márie a reliéf sv. Jozefa robotníka.
Kostol i jeho zariadenie je v modernom, ešte nevykryštalizovanom slohu. Jeho jednotiaca myšlienka je: schodíkové zdvíhania nad portálom a na hlavnom oltári chcú navodit vystupovanie ludskej duše "na svätý vrch" k Bohu Stvoritelovi.
|
|